Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Pavol Socháň
(1862 - 1941)
Dátum narodenia: 6.6.1862
Miesto narodenia: Vrbica
Pavol Socháň sa narodil 6.6.1862 vo Vrbici, zomrel 26.1.1941 v Bratislave a je pochovaný je na Nár. cintoríne.
Bol to fotograf,maliar, národopisec, publicista, osvetový pracovník, - študoval na gymnáziu v Kežmarku a učiteľskom ústave v Lučenci, na maliarskych akadémiach v Prahe (1881 – 1885) a v Mníchove (1886). Po výstave moravských výšiviek v Olomouci roku 1885 sa rozhodol venovať ľudovému umeniu a národopisu. Začal systematicky zbierať kroje, výšivky, keramiku a zaznamenávať ľudové zvykoslovie a prejavy slovesnej tvorby.
Zozbierané predmety vystavuje doma i v zahraničí (Praha, Viedeň, Lipsko, Berlín a i.). Roku 1887 zorganizoval a pripravil v Turčianskom Svätom Martine výstavu slovenských výšiviek, roku 1895 s Dušanom Jurkovičom spolupripravoval slovenské oddelenie Národopisnej výstavy československej v Prahe. Spolupracoval s mnohými odbornými časopismi (napr. Zborník Matice slovenskej, Slovenské pohľady, Národopisný zborník československý, Néprajzi értesitö.) Zúčastnil sa na prípravách založenia Muzeálnej slovenskej spoločnosti, roku 1893 bol jej zapisovateľom a od roku 1895 členom výboru a referentom Národopisného odboru. Roku 1912 odišiel pred prenasledovaním maďarskými úradmi do Prahy, roku 1914 pred vydaným zatykačom do Spojených štátov. Zapojil sa do kulturného života vysťahovalcov v rámci krajanského spolku Slovenská liga a ako redaktor Slovenského hlásnika. Po návrate do vlasti roku 1919 bol spolupracovníkom Slovenského národného múzea v Martine a Matice slovenskej, pri ktorej roku 1922 spoluzaložil Ústredie slovenských ochotníckych divadiel. Bol prvým slovenským hlásateľom v rozhlase.
Fotografovať začal počas štúdií na mníchovskej akadémii umení (1886). Učňovskú prípravu skončil u pražského fotografa Jindřicha Eckerta roku 1889. Už nasledujúceho roku fotografoval na augustových slávnostiach v Martine, kam sa po návrate z Prahy a po dvojročnom pobudnutí v Liptovskom Mikuláši roku 1893 natrvalo presťahoval. Zriadil si tu ateliér, v ktorom popri portrétnej činnosti vytváral aj dokumentáciu národopisnej povahy a v ktorom dokončil (roku 1912) fotografickú edíciu svojich Slovenských národných ornamentov začatú roku 1892 v Prahe.
Socháňovo fotografické dielo sa začalo skúmať, zaraďovať do kontextu a objavovať pre súčasnosť až v 60-tych rokoch 20. storočia. Roku 1982 Slovenské národné múzeum v Martine pripravilo výstavu Socháňovho životného diela, roku 1983 bola v Komornej galérii fotografie v Bratislave výstava výberu z jeho fotografických pohľadníc. V 80-tych rokoch vyšli aj prvé knižné socháňovské štúdie od Martina Slivku a Alexandra Strelingera.
Fotografie a negatívy Pavla Socháňa sa uschovávajú v Matici slovenskej v Martine, v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, v Náprstkovom múzeu v Prahe a Néprajzi múzeum v Budapešti.