Vincent van Gogh

(1853 - 1890)

Dátum narodenia: 23.3.1853
Miesto narodenia: Groot Zunderte

Vincent van Gogh sa narodil 23. marca 1853 v Groot Zunderte, malom holandskom mestečku. Vincentov otec pôsobil ako protestantský kazateľ, jeho matka pochádzala z umelecky založenej rodiny, snažila sa k umeniu priviesť aj syna – keď mal Vincet 16 rokov, zaobstarala mu prácu v obchode s umením u jej brata. Mladý Vincent teda odišiel do Haagu, ale nezdržal sa dlho. V roku 1874 ho premiestnili ho do Londýna, kde sa zamiloval do dcéry domovníčky. Začal kvôli nej zanedbávať prácu, preto bol prepustený a poslaný domov. V roku 1876 sa však do Anglicka znova vrátil, pracoval pre londýnske kolégium ako vyberač poplatkov. Jeho snaha byť užitočným sa premenila na želanie byť umelcom v rukách Božích. Odišiel teda do Bruselu, kde samostatne študoval. Finančne mu pomáhal mladší brat Theo. V počiatkoch Vincentovej kariéry nikto nebadal náznaky veľkého talentu, no s prekvapujúcou rýchlosťou tento učeň rozvinul v sebe silnú umeleckú osobnosť s citom pre farebné kontrasty a tvorbou s jednoduchými kompozíciami. Na konci roku 1881 si prenajal štúdio v Haagu. Svoje prvé akvarelové a olejové štúdie dokončil v lete 1882. V septembri 1883 sa maliar začína venovať maľbe krajiny, ale nemal dostatok finančných prostriedkov, preto sa venoval maľbám roľníkov. Napätie medzi Vincentom a jeho bratom Theom narastalo, pretože Vincent vyčítal bratovi že sa nesnaží predávať jeho diela tak ako má. Theo len podotkol, že v Paríži ( kde žil) sú najmä impresionisti, ktorí používajú jasné farby a jeho tmavé obrazy sa teda ľudom veľmi nepáčia. Ohrdnutý Vincent preto v roku 1885 namaľoval obraz s paradajkami, jeho prvú prvú širokoškálovú kompozíciu. Bolo to jeho prvé majstrovské dielo. Van Gogh žil v čase zrodu toho diela na vidieku. Po dlhej dobe prišiel znova do mesta, do Antwerp. Získal mnoho nových nápadov, uzmieril sa s bratom a spolu s ním sa presťahoval do Paríža. Theo ho zoznámil s prácami Moneta a iných impresionistov. Vincet spoznal hru s odtieňmi farieb, svetlom a videl že aj motívy mesta dokážu byť fascinujúce.Začal sa stretávať s niektorými modernými umelcami, napríklad s Paulom Gauguinom, Singnacom alebo Camillom Pisarrom. V tomto období boli motívy jeho diel najmä z kaviarní, mestských bulvárov, z krajiny na brehoch Seiny. Vincent mal záujem o maľovanie ľudí, no nemohol si dovoliť zaplatiť modelov či modelky, preto si kúpil veľké zrkadlo a maľoval seba. V tej dobe namaľoval vyše 20 autoportrétov. Na začiatku roka 1888 odišiel do Provincie, na juh Francúzska. Prenajal si štúdio v Arles, nekôr známe ako Žltý dom. Pozval Gaugina, aby sa k nemu pridal a v radostnom očakávaní jeho príchodu namaľoval obrazy so slnečnicami. Ovplyvnený svetlom a jasom Provincie maľoval obrazy v silnom štýle. Farba sa preňho stala prostriedkom na vyjadrovanie citov a nálad. Keď prišiel Gaugin na spomínanú návštevu, zostal na dlhých 9 týždnov. Diskutoval s Vincentom o umení, ale po čase sa medzi umelcami obajvili nezhody. V demebri deprimovaný Vincent po Paulovi hodil pohár a napadol ho britvou. Sám si odrezal časť ucha. Po krátkom pobyte v nemocnici, kde ho ošetrili, sa doborvoľne prihlásil do ústavu duševne chorých v meste St. Rémy. V obdobiach stabilizovaného stavu mal povolené maľovať, počas pobytu v ústave namaľoval vyše 150 obrazov. Samotný Vincent priklad vinu za svoje zlé duševné zdravie alkoholu a cigaretám, ktoré jeho život sprevádzali. Napriek psychickej nevyrovnanosti a lekárskej diagnóze „akútne šialenstvo“, namaľoval Vincent Van Gogh mnoho svojich najlepších diel práve v ústave, napríklad Citrusy, Kosatec, Hviezdnatá noc. Práve tieto diela vzbudili aj pozornosť verejnosti. Keď Vincent vystavil svoje najnovšie obrazy v Salóne nezávislosti – 2 obrazy v 1889 a 10 v 1890 – všetci priatelia ho ubezpečovali o ich úspechu.Po dlhom pobyte v St. Rémy odišiel do malej dediny Anvers sur Oise vo Francúzsku. Zveril sa do rúk homeopatickému psychológovi a amatérskemu maliarovi zároveň, Paulovi Gachetovi. Ten mu odporučil, aby sa venoval len maliarstvu. Vincent maľoval polia pšenice, okolitú krajinu, vyjadroval tak znovuzískanú slobodu. Každý deň sa mu podarilo namaľovať jeden obraz. Obdobie vnútorného pokoja však trvalo len krátke dva mesiace, potom mu brat Theo oznámil, že plánuje založenie vlastnej spoločnosti, čo znamenalo menší prísun financií pre oboch. 27. júla 1890 sa Vincent vybral do pšeničného poľa a tam si strelil do hrude. Postrelený sa ešte vrátil do svojej ubytovne. O dva dni zomrel.