Leonor Fini

(1908 – 1996)

Leonor Fini sa narodila v Buenos Aires roku 1908 talianskej matke a argentínskemu otcovi, ktorého nikdy nepoznala. Od malička vyrastala v kultivovanom a kozmopolitom prostredí. 1927 prvýkrát opúšťa svoju rodinu a odchádza do Milána. 1931 sa usadila v Paríži, kde začína maľovať. Hoci nepatrila priamo k surrealistickej skupine, spriatelila sa s Paulom Eluardom, Maxom Ernstom, Georgesom Batailleom, Henri Cartier-Bressonom, André Pieyre de Mandiarguesom and Salvatorom Dali. Bola autodidaktkou, jej tvorba sa ťažko dá zaradiť k určitému štýlu či hnutiu. „Maľujem obrazy, ktoré neexistujú a ktoré by som rada videla" Toto vyjadrenie Leonor Fini demonštruje jej túžbu hľadať inšpiráciu v hlboko intímnych a osobných zákutiach mysle. Na začiatku kariéry sa uviedla portrétmi Jeana Geneta, Anny Magnani, Jacquesa Audibertiho, Alida Valli, Suzanne Flon. Vytvorila početné návrhy scén a kostýmov pre operu, balet, divadlo a film. Či už v Paríži, na Korzike alebo v regióne Tourraine, kde trávila letné mesiace, maľovala bez prestávok. Vzhľadom na technickú náročnosť jej diel však zriedka namaľovala viac ako desať malieb za rok. Dôležitou súčasťou jej tvorby bola kresba. Mnoho poetov, spisovateľov a výtvarníkov (Paul Eluard, Jean Cocteau, Giorgio de Chirico, Alberto Moravia a Max Ernst) venovalo dielu L. Fini básne, štúdie či monografie.