Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Mikuláš Jordán
Zobraziť signatúry
(1892-1977)
Dátum narodenia: 7.6.1892
Miesto narodenia: Prešov
Mikuláš Jordán sa narodil 7. júna 1892 v Prešove, zomrel 16. apríla 1977 v Prešove.
Základné výtvarné vzdelanie získal u Pála Szinyei-Merse v Jarovniciach. V rokoch 1912-1914 študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti (prof. E. Ballo, T. Zemplényi). Štúdia nedokončil kvôli prvej svetovej vojne. Ako dôstojník dostal v prešovských kasárňach ateliér, v ktorom tvoril až do demobilizácie. Svoju maliarsku činnosť začal ako portrétista. S obľubou vytváral kópie starých majstrov. Najvýznamnejšie obdobie mal v 20-tych rokoch 20. stor. Presadzuje tu krajinomaľbu často spojenú s ľudovým žánrom (Kopy sena, 1921; Krajina od Kapušian, 1922; Cigánka, 1922). V roku 1921 absolvoval študijnú cestu do Krakova a Varšavy. V tom istom roku má dve samostatné výstavy v Prešove. V roku 1924 sa stal členom Kazinczyho spoločnosti v Košiciach. V roku 1926 bol na maliarskom pobyte v Piešťanoch. V roku 1927 sa stal členom Jednoty výtvarných umelcov v Banskej Bystrici. V 30-tych rokoch ho opäť zaujali portréty, ktoré boli aj jeho hlavným zdrojom obživy. V roku 1930 bol menovaný za oficiálneho maliara Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove, pre ktoré vytvoril sériu portrétov prešovských biskupov. V roku 1933 zaznamenal prvú účasť na zahraničnej výstave v budapeštianskom Műcsaroku. V roku 1937 mu bol pápežom Piom XII. udelený Záslužný zlatý kríž – Pápežské vyznamenanie prvého stupňa. V roku 1938 absolvoval reštaurátorský kurz v Múzeu krásnych umení v Budapešti. Následne bol zapísaný do zoznamu odborných reštaurátorov. Počas druhej svetovej vojny sa odmlčal. Po vojne sa v jeho prácach prejavuje reminiscencia na prežité zlo, ale aj práce plné farebnej a rukopisnej sviežosti. V roku 1945 sa stal členom spolku Svojina. Jeho diela sú reprezentatívne zastúpené v zbierkach Východoslovenskej galérie v Košiciach a Šarišskej galérii v Prešove. Okrem maliarstva sa sústavne venoval aj reštaurovaniu výtvarných pamiatok. Mimo iných ocenení získal v roku 1967 vyznamenanie Za vynikajúcu prácu a v roku 1973 Cenu mesta Prešov.
( Z Literatúry: KRAJŇÁK, J.: DARTE A MALIARI „VÝCHODU“. DARTE Aukčná spoločnosť s.r.o. , N.Hrušov 2012, s. 116).