Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Ján Koniarek
Ján Koniarek sa narodil 30. 1. 1878 vo Voderadoch pri Trnave. Otec bol učiteľom a organistom. Strednú školu a gymnázium začal navštevovať v Trnave, neskôr prestúpil na umelecko-priemyselnú školu do Budapešti (1894 - 1897). Po krátkom pobyte v Ríme sa vrátil do Budapešti, kde pokračoval v štúdiách (1898 - 1900) na akadémii u známeho profesora Alojza Štróbla, rodáka z Liptovského Hrádku. Sochárske štúdiá zavŕšil na akadémii v Mníchove (1901 - 1904). Tu nadviazal kontakty so Srbmi, ktoré neskôr vyústili v jeho pôsobenie v Srbsku. Najprv bol profesorom kreslenia v Čakove a neskôr pôsobil ako pedagóg na výtvarnej akadémii v Belehrade. Počas svojho jedenásťročného pobytu v Srbsku sa začlenil do tamojšieho života, vystavoval a za svoje pôsobenie získal významné ocenenia. V r. 1912 bojoval za oslobodenie Srbska spod tureckej nadvlády v srbsko-tureckej vojne. Po vypuknutí 1. svetovej vojny narukoval priamo na front, kde bol ranený, omrzli mu nohy a museli mu amputovať niektoré prsty. Po vojne sa vrátil na Slovensko, žil doma vo Voderadoch a napriek viacerým pozvaniam z Belehradu zostal vo svojom rodisku. V r. 1924 sa odsťahoval do Trnavy, kde žil až do smrti. Tu vytvoril i väčšinu svojich prác. V r. 1941 sa stal docentom modelovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a vzápätí dostal za celoživotné dielo štátnu cenu. Zomrel 4. 5. 1952 v Trnave, kde je aj pochovaný.