Václav Rabas

Zobraziť signatúry

(1885-1954)
Dátum narodenia: 13. 11. 1885
Miesto narodenia: Krušovice

RABAS Václav (* 13. 11. 1885 Krušovice, + 26. 10. 1954 Praha) - český maliar

Václav Rabas bezpochyby patrí k najvýznamnejším novodobým českým krajinkárom. Bol žiakom pražskej Akadémie výtvarných umení, kde navštevoval školy Bohumíra Roubalíka, Vlaha Bukovca a Hanuša Schwaigera. Pre kritiku vedenia školy musel štúdia prerušiť a dokončil ich až v rokoch 1911-13 v ateliéri M. Švabinského. Bol členom Umeleckej besedy (od 1909), spoluzakladateľom Združenia českých umelcov grafikov Hollar; v roku 1945 mu bol udelený titul národného umelca.

V Rabasových raných dielach možno rozoznať mnoho rôznorodých vplyvov. Miešali sa tu impresionistické inšpirácie (Hředle, 1912) a akademicky chápaný realizmus (Večerné pieseň, 1914). Po 1. svetovej vojne sa tvorba rozdelila do dvoch línií: jednej zreteľne realistickej (zvlášť obrazy rodných Krušovíc z rokov 1919-20) a druhé, pokúšajúce sa o symbolický výraz (Rozsévačka, 1920). Vedľa toho ho ovplyvnilo aj dobovo podmienené sociálne umenie (Zo šichty, 1923). V prelome ďalšieho desaťročia, kedy sa trochu uvoľnil rukopis a tiež sa rozšírila farebná škála, pochádzajú najhodnotnejšie Rabasove práce (Polia a oblaky, 1933; Pálená krajiny, 1934; Ticho v oráčine, 1934). V ďalších dieloch sa stala voľnejšia tiež výstavba obrazového poľa (Cesta do dediny, 1936).

Za 2. svetovej vojny získali obrazy silnejší lyrický tón, súvisiace s okupáciou (Veľkonočné krajina, 1942). Ťažká choroba v povojnovom období (1951) ho prinútila obrátiť pozornosť k portrétu (Tvár dobre známa, 1952) alebo k bezprostrednému okoliu domova (Leto nad poľnou cestou, 1954). Je aj autorom autobiograficky ladenej knižky Malířové vyznania (1940).