Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Gejza Schiller
(1895 – 1927)
Je považovaný za významného predstaviteľa tzv. košickej moderny (východoslovenskej avantgardy, košického okruhu) dvadsiatych rokov. Schillerova košická maľba bola v istom zmysle protipólom Foltýnovho umenia. Ba nemala mnoho spoločného ani s Krónovým vizionárstvom, metafyzikou Jasuschovou, či Bauerovým trpkým fatalizmom (vzdialenú odozvu našla až v maľbe generačne mladšieho Jakobyho). Schiller bol naskrze pozitívny maliar. Podľa najnovších zistení stredoeurópskej umeleckej histórie bola košická moderna najvýznamnejším avantgardným ohniskom v tomto regióne po roku 1918. Prológom košickej moderny sa stala až krátko trvajúca okupácia Košíc a východného Slovenska vojskami Maďarskej republiky rád a pod jej protekciou i niekoľkotýždňová existencia Slovenskej republiky rád (vyhlásenej 16.6.1919 v Prešove). Boľševická epizóda na východnom Slovensku mala z kultúrneho hľadiska celkom paradoxné dôsledky. Po porážke červených vojsk Bélu Kúna (Košice sú opätovne obsadené československým vojskom 15.júla 1919) sa Košice, súčasť nového demokratického Československa, stali priam ideálnym azylovým prostredím, v ktorom pred maďarskou fašistickou vládou Horthyho našli útočište najmä ľavicoví umeleckí emigranti z Maďarska, ale aj modernizmom nadšení Nemci, českí a moravskí umelci. Dlhšiu dobu pracoval v Košiciach český F. Foltýn a maďarský A. Bortnyik, v tom čase ortodoxný kuboexpresionista. 1925 odišiel z Košíc do Weimaru, kde jeho maľba dostúpila do polohy geometrickej abstrakcie. V súvise s organizovaním vlastných výstav a prednáškovou činnosťou Východoslovenského múzea dochádzali na kratší čas do Košíc aj ďalší významní Bortnyikovi rodáci: expresionista L. Tihányi, konštruktivista J. Kmetty, nasledovník Matissa V. Perlrott-Csaba, novoklasicistický maliar B. Kontuly, postimpresionista a fauvista K. Kernstock. S Krónovou školou a Východoslovenským múzeom spolupracovali vtedy už európsky známi avantgardní teoretici a výtvarní umelci O. Jászi, B. Balász, L. Moholy-Nagy, L. Kassák, G. Lukács či sovietsky estetik I. Máca.