Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Ján Lehotský
(1947 - )
Dátum narodenia: 16.4.1947
Miesto narodenia: Bratislava
Ján „Janko“ Lehotský je slovenský spevák a skladateľ, niekdajší líder skupiny Modus. Jeho mama Ella Fuchsová-Lehotská bola primabalerínou, choreografkou a pedagogičkou. Jeho brat Juraj Lehotský bol známy trubkár. Syn Juraj je režisér. Absolvoval štúdium tanca a hry na klavíri na konzervatóriu v Bratislave a štúdium hry na husliach na ĽŠU. Od skončenia štúdia pôsobí ako hudobník v slobodnom povolaní. Patrí k najúspešnejším skladateľom slovenskej modernej populárnej hudby. V roku 1972 nastúpil do skupiny Modus, v r. 1974 sa stal po personálnych zmenách a znovuobjavení skupiny jej lídrom. Prostredníctvom tejto skupiny, najmä jej činnosti v rokoch 1976 - 1980, široko uplatnil svoj výrazný kompozičný talent a podieľal sa na formovaní i širokom spoločenskom presadení rockového modelu slovenskej populárnej hudby. V 2. pol. 70. rokov patril k najväčším hitmakerom v ČSSR a jeho piesne si získali v jednote so zachovaním základných umeleckých hodnôt celoštátnu popularitu. V skupine Modus sa uplatnil aj ako spevák; vo svojom prejave vychádzal z rozvinutého bluesového a soulového cítenia a v spojení so zastretým, mierne chrapľavým hlasom vytvoril na slovenskej scéne osobitý farebno-výrazový register.
V posledných rokoch sa začal venovať aj výtvarnému umeniu - trilógii obraz - drevo - kameň. Najviac ho uchvátili kameň a drevo. Tam sa najkomplexnejšie vrství jeho kreatívny zásah do tvrdej i mäkkej matérie. Tvorivo vychádza z formy prírodného fenoménu, aby vlastným videním vstúpil do naturálneho. Indiferentný materiál hravo dotvára farbou, rezom, aby vdýchol do matérie ľudskú dušu, dal jej minimalistickými zásahmi nový tvar aj tvár a vyprofiloval artefakt bližšie komunikujúci s návštevníkom, Má za sebou aj niekoľko komorných autorských výstav.