Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Josef Malejovský
(1914 - 2003)
Dátum narodenia: Holice
Sochár Jozef Malejovský sa narodil 19. apríla 1914 v Holiciach. V rokoch 1929-1931 študoval na Štátnej umeleckopriemyselnej škole bytového priemyslu v Prahe (dnešná Stredná umeleckopriemyselná škola). Na škole získal vzdelanie v odboroch rezbárstva a sochárstva pod vedením učiteľov Františka Kmentu a Damiana Pešana. Ďalej študoval v rokoch 1931-1936 na pražskej Umeleckopriemyselnej škole v ateliéri Karla Dvořáka. Počas nemeckej okupácie Malejovský pracoval ako Dvořákov asistent. Po štúdiách nastúpil dvojročnú vojenskú službu. Potom pracoval ako retušér v keramickom závode alebo ako pomocný robotník. V 40. rokoch sa stal členom SVU Mánes. Vo svojej tvorbe sa venoval znázorneniu tém žánrovej povahy, dominantnú úlohu na jeho prácach zohrávala drapéria, ktorá mnohokrát pohlcuje telesnosť sochy. Malejovský sa počas vojny často obracal k téme nacistickej okupácie napr. v sochách Smútok, V búrke, Tragédii, Po údere. V roku 1946 vstúpil do Komunistickej strany Československa.
Po vojne prijal miesto asistentovať na Vysokej škole umeleckopriemyselnej, kde pôsobil hlavne v ateliéroch Jána Laudu, Karla Pokorného, Jozefa Wagnera a Bedřicha Stefana. Roku 1953 bol menovaný docentom a roku 1962 profesorom. Svoju prvú príležitosť pre monumentálnu realizáciu získal v roku 1953 vďaka víťazstvu v súťaži na hlavné vráta Národného pamätníka na Vítkove, ktoré boli realizované v roku 1958. Malejovská tvorba sa niesla úplne v duchu socialistického realizmu. Vďaka tomu získal mnoho zákaziek na pomníkovú tvorbu – okrem inej sochu J. V. Stalina v Plzni (1953), Jána Žižku v Trocnove (1960), Otec a syn v Semiloch (1960), pomník Aloisa Jiráska v Hronove (1961) alebo pomník bratov S9 Čapkov. Od sedemdesiatych rokov zastával vedúcu funkciu vo Zväze československých umelcov. Malejovský je tiež autorom pomníka Klementa Gottwalda pre Teplice, Vsetín, Hradec Králové a Jihlavu. Jednou z jeho posledných realizácií je pomník Bedřicha Smetany na pražskom nábreží (1984). Roku 1976 bol zvolený do Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, kde zotrval až do roku 1986. Za svoju politickú lojalitu si niekoľkokrát vyslúžil Štátnu cenu Klementa Gottwalda, rád Víťazného februára a mnoho ďalších štátnych vyznamenaní. Zomrel 20. decembra 2003 v Trutnove.
Výstavy
Samostatné výstavy
1966 - Josef Malejovský: Reliéfy a plastiky pro architekturu, Galerie Nová síň, Praha
1986 - Josef Malejovský, Letohrádek královny Anny, Praha
1988 - Josef Malejovský: Výběr z díla, Východočeská galerie v Pardubicích, Pardubice