Gustav Klimt

(1862- 1918)
Dátum narodenia: 14.7.1862
Miesto narodenia: Viedeň

Gustav Klimt sa koncom 19. storočia sa stal charizmatickou postavou viedenskej secesie a rakúskemu maliarstvu pomohol k svetovému uznaniu. Prevedením nástenných malieb a malieb na textile sa približuje k prepojeniu umenia so životom. Jeho osobitné poňatie ornamentu a dekorácie vyjadruje podstatu moderny. Ako jednému z prvých sa mu podarilo spojiť figuratívnu a abstraktnú maľbu. Narodil sa v Baumgartene pri Viedni 14. júla 1862 v rodine zo strednej vrstvy, ktorá mala pôvod na Morave. Jeho otec bol zlatník a rytec. V roku 1883 získal Gustav štipendium na štúdium u Ferdinanda Julia Laufbergera na viedenskej Škole umeleckých remesiel. Školu navštevoval spolu so svojím bratom, maliarom Ernestom a priateľom Franzom Matschom. Od roku 1880 vytvárali spolu stropové maľby v Karlových Varoch, pracoval na cykle "Alegórie a emblémy" pre viedenského nakladateľa Martina Gerlacha. V tomto období (1884) ho silne ovplyvnila tvorba Hansa Makarta. V roku 1885 Klimtov ateliér získal zákazku vyzdobiť podľa Makartových návrhov vilu Hermes pre cisárovnú Alžbetu. V roku 1890 Klimtovi udelili cisársku cenu za obraz Hľadisko Starého hradného divadla. V tom istom roku ateliér začína s výzdobou schodiska viedenského Umelecko-historického múzea. Počas ďalšej práce na výzdobe umelecko-priemyselného múzea sa začína meniť jeho štýl. V roku 1897 sa vo Viedni zakladá tzv. viedenská secesia a Klimta zvolili za prvého prezidenta, a tým sa stáva hovorcom moderného umeleckého hnutia v Rakúsku. Secesia ako imaginatívna tvorba, ktorá v prírode hľadala svoje symboly, dávala prednosť prirodzenejšiemu pohybu. Bol to v podstate grafický dekoračný štýl, ktorý sa využíval na predmetoch. Bezprostredným inšpirátorom secesného umelca bola príroda, najmä svet rastlín. Kvety, stonky a listy si vybrali pre ich vlnité siluety. Hoci ľalie, kosatce a orchidey patrili medzi najobľúbenejšie, ktorýkoľvek druh od paliem až po morské riasy poskytoval potenciál. Jeho revolta proti akademizmu strhla koncom 19. storočia vlnu odporu. Bol terčom urážok, ale aj nadšeného obdivu. Pre jedných bol šíriteľom pornografie, pre iných zase otcom novej maľby. Rakúšan Gustav Klimt bol presvedčený, že "umenie je o slobode". Jeho maľba bola oslavou života, ale najmä ženy. Je moderným tvorcom tajomnej a dráždivej femme fatale - osudovej ženy. Stal sa ikonou viedenskej secesie. Klimt vytvára diela Pallas Athénu, Schubert pri klavíri, Nuda veritas, Filozofia. Proti obrazu Filozofia, ktorý získal na v Paríži zlatú medailu sa postavilo na odpor 87 profesorov. Ďalší z jeho obrazov Lekárstvo vyvolal búrku protestov, rozdelil maliarsku obec na dva tábory. V Berlíne mu vystavili "Nádej" a "Tri veky života". Ďalej namaľoval Portrét Fritzy Riedlerovej. Začal maľovať krajiny pod vplyvom van Gogha, napríklad dielo Slnečnice. Rok 1907 sa chápe ako vyvrcholenie Klimtovho zlatého štýlu (Portrét Blochovej Bauerovej, Danae, Nádej II.) Taktiež vytvoril ilustrácie k Lukianovým Rozhovorom s hetérami. Medzi jeho ďalšie majstrovské diela patrí Bozk, Judita II. (Salome) a fauvistami a Toulouse-Lautreca ovplyvnené diela Dáma s klobúkom a boa. Klimtov štýl sa okolo roku 1909 mení, zlato je nahradené inými farbami, napríklad Smrť a život. Po roku 1912 vytvára dekoratívne a farebne jasné portréty pod Matisovým vplyvom. Zlaté pozadie diela Smrť a život mení na modré. Smrť matky stemňuje farby na jeho dielach (Portrét Barbary Flögovej, Portrét Charloty Pulitzerovej, neskôr tvorí portréty s bohatými dekoratívnymi vzormi (Friederike Maria Beerová, Priateľka). Rok pred svojou smrťou ešte vytváral mnoho nových kompozícií a portrétov. Začal pracovať na dielach Nevesta a Adam a Eva. V roku 1918 Klimt podlieha záchvatu mozgovej mŕtvice a 6. februára zomiera. Mnoho jeho diel zostalo nedokončených.