Viktor Ivanovič Demiďjuk - Zima

(1925 - 2004)
Dátum narodenia: 22.10.1925
Miesto narodenia: Žitomir ( UA )

VIKTOR IVANOVIČ DEMIĎJUK (1925 – 2004) – maliar, grafik, monumentálny umelec, ilustrátor, pedagóg.
Narodil sa 22. októbra 1925 v Žitomirskej oblasti. Svoje umelecké schopnosti prejavoval už v detstve, maľoval ukrajinské domy rastlinnými ornamentami. Už v štrnástich rokoch bol chlapec účastníkom republikovej výstavy mladých umelcov v Petrozavodsku (1939) a o rok neskôr, po zložení súťažných skúšok, bol zapísaný na kyjevskú strednú umeleckú školu pomenovanú po T. G. Ševčenko.
V povojnových rokoch, po ukončení štúdia na Kyjevskej škole úžitkového umenia, Výbor pre umenie poslal mladého umelca na Zakarpatsko. Viktor Demidyuk preto od roku 1952 začal s dlhoročnou pedagogickou činnosťou na Užhorodskej škole úžitkového výtvarníctva, kde vyučoval študentov výtvarným technikám v úžitkovom a monumentálnom umení.
Ivan Fedorovych Manaylo, ktorý bol v tom čase riaditeľom školy, komentoval autorove diela ako odhaľujúce divákovi tvorivú tvár umelca bohatú na myšlienky a paletu, rôznorodú vo svojich témach a kompozíciách.
Majstrova tvorivá tvorba zahŕňala značné množstvo zátiší, žánrových scén, pestrú krajinu Zakarpatska, ktorá sa stala umelcom pôvodnou, ako aj prírodu strednej Ukrajiny, Kaukazu a Karélie.
Okrem olejomaľby venoval umelec značnú pozornosť aj stojanovej grafike a knižnej ilustrácii, ktorej vášeň priviedla 44-ročného umelca k štúdiu na fakulte grafiky a knižnej ilustrácie Ukrajinského polygrafického inštitútu pomenovaného po Ivan Fedorov, ktorý promoval v roku 1969. Medzi desiatkami publikácií, ktoré Viktor Demidyuk ilustroval, patrí kniha Iľju Šulgu „Môj brat“, dielo Ivana Olbrachta „Smutné oči Hanny Karadžičevovej“, zbierka zakarpatských ľudových rozprávok „Čarovné srdce“, piesne a riekanky „Naša pieseň – náš osud“, "Trembita" ", príslovia a porekadlá "Poklady ľudovej múdrosti".
Pôsobivé je aj spektrum umelcovej grafiky - ide o práce ceruzou, uhlíkom, tušom, leptom, linorytom, monotypiou, akvarelom. Dielo umelca zahŕňa aj dekoratívne a monumentálne diela, vrátane náčrtov maľby kaviarne "Biločka" v Užhorode (1967), sgrafita "Hutsulský tanec", "Roksolana", "Triumf práce" - v Ivano-Frankivskej oblasti ( 1969.), náčrt vitráže "Nádherný svet" (1971) v Užhorode.
V roku 1977 sa uskutočnila osobná výstava umelcových diel v Zakarpatskom múzeu ľudovej architektúry a života v Užhorode. Umelcove diela boli vybrané aj na výstavu v Japonsku.
Viktor Demydyuk zomrel v Užhorode v roku 2004.