Igor Forus - Slimak fialovy

(1958-)
Dátum narodenia: 29.4.1958
Miesto narodenia: Bratislava

Igor Forus je členom Slovenskej výtvarnej únie – Spoločnosti voľných výtvarných umelcov. Študoval na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (dnes STU) v Bratislave v rokoch 1978-1982.
Pracoval ako projektant, investor, manažér (zabezpečoval obnovu kultúrnych pamiatok v Bratislave, medzi inými Pálffyho palác, Grassalkovichov palác – interiéry), neskôr realizoval interiéry viacerých spoločností. Po roku 1980 výtvarne činný ako sochár hlavne v matérii dreva. Žije a tvorí v Bratislave.

Výstavy

Zúčastňuje sa výstav Spoločnosti voľných výtvarných umelcov (Salóny, tematické výstavy Hudba v obraze). V roku 2005 bol účastníkom Medzinárodného sochárskeho sympózia v dreve v Banskej Štiavnici.

Oblasť tvorby

"Sochárske dielo stavebného inžiniera a dnes aj sochára Igora Forusa. Jeho sochy figurálne a figuratívne. Človek, ľudia a zvieratká. Podoby a symboly. Voňavá matéria dreva. Podobenstvá. Posolstvo: živé je v živom. Pravda v kráse a krása v pravdivom. V umení. Výtvarný profil sochára Igora Forusa sa formuje v posledných rokoch. Predovšetkým v rámci Spoločnosti voľných výtvarných umelcov zúčastňuje sa výstav Spoločnosti. Jeho sochárska tvorba sa sústreďuje na dva tematické okruhy. Sú to motívy zvierat a zvieratok a figurálne témy človek, ľudia. Jeho zvieratká sú ryba i korytnačka, hroch a pásavec, motýľ a slimák, ježko, sova, papagáj ... a iní vtáci, vtáčkovia a vtáčie mláďatká. Sú sochársky v tvaroch i objemoch definované ako prirodzené archeotypy. Sú to však aj zvieratká v súvislostiach, zvieratká i plazy s atribútmi. Žabka s korunkou, korunovaná kobra. Ježko ponúkajúci jablko. Korytnačka a pod jej pancierom skrýša pre podklady. Farebný papagáj, ktorý spieva farbami. Motýľ ako farebná pieseň. Igor Forus vytvára svoje zvieratká s jemným sochárskym cítením plného a čistého tvaru i objemu. Jeho sochy z dreva sú plné akoby z vnútra matérie dreva. Na povrchu „voňajú“ prirodzeným drevom i sugestívnym koloritom. Polychrómia je ako jemný dotyk, ako vlnky a vlnenie farieb, ako pieseň – balada. Je tu však aj niečo iné. Výraz týchto zvieratiek. Korytnačka premýšľa. Hroch sa usmieva. Ježko očami úprimne hovorí – prosím, tu máte jabĺčko. Kobra a žabka kráľovná je hrdá. Vtáčí otec či matka chráni svoje mláďa. A sovička s ľudskými nohami a odhaleným poprsím? Vie svoje. Niečo ponúka. Niečím pokúša. Zvieracie i ľudské sa zbližuje a prelína. Odkaz Ezopa prichádza z dávnej minulosti: „Učme sa od zvierat, boli tu pred nami, ľuďmi“. A ľudia prichádzajú. Prichádzajú v archetypovej podobe Adama a Evy i muža a ženy, v podobe Krista i Ukrižovaného, možno aj v podobe človeka s papagájom i človeka, na chrbte ktorého pokojne sedia dvaja vtáci. Je to František z Asissi so zopnutými rukami? Je to veriaci človek? Je to niekto z nás? Sme to my? Figurálne sochy Igora Forusa kladú tieto otázky. Ale prinášajú aj tieto odpovede. Sú poznaním človeka i ľudských osudov. Je v nich kus ľudskej istoty ale aj pokory človeka. Je v nich vedomie seba samého. Vedomie a sebavedomie ich tvorcu. Je v nich dobrá vôľa a prirodzená ľudskosť. To ona napĺňa plné tvorby a objemy drevených sôch Igora Forusa. To jej prostredníctvom sa otvárajú nové priestory a nové možnosti sochára, ktorý vie, že v dreve je život a v živote umenie. A v umení? Dnešok aj minulosť a iste aj budúcnosť ľudského rodu, práce a tvorby. Na sympóziu v Banskej Štiavnici v roku 2005 vytvoril Igor Forus monumentálne, štvormetrové „Okno na veži“. Sugestívnu sochu viacerých významov a symbolov. Je to maxi stolička, stavba, plná hmota otvorená oknom a krížom. Je to vertikála, cez ktorú vidíme horizontálu hrebeňa Štiavnických vrchov. Hmota a čas plynú priestorom. Niečo sa aj zastavilo, niečo neustále pokračuje. Igor Forus tvorí... "
PhDr. Bohumír Bachratý, CSc. umelecký historik